Vylepšenie vzhľadu "Renátky" 754 055-2 - hadice pieskovania

Nedávno ilúzia, dnes realita. "Okuliarniky" množstva farebných mutácií v prevedení ČSD a ostatných nástupníckych národných dopravcov, z produkcie firmy Roco. Modely s pekným prevedením skrine, kvalitným pojazdom, digitálnym rozhraním, prípadne zvukom potešili všetkých, ktorí boli odkázaní na pilné opracovávanie odliatkov, prípadne skladanie pomerne drahej a trochu neproporčnej stavebnice od ČS Trainu.

Prvé prevedenie 754 004 "Blonski" bolo pomerne rozpačité, najmä pre nepochopiteľne odstávajúce madlá na skrini, masky podvozkov vo farbe plastu či nepresné prechody farieb. Myslím, že to bola druhá séria "Okuliarnikov" v ktorej sa objavilo prevedenie vtedajšej perly zvolenského depa 754 055-2. Samozrejme ani tento model nebol bez chyby a bol mnohými zatracovaný. Asi najväčšou viditeľnou chybou bol nevhodný odtieň rámu lokomotívy, ktorý bol na reálnej predlohe omnoho tmavší a bol pre mašinu charakteristický. Samozrejme, všetko sa dá vylepšiť a o farbách a odtieňoch možno niekedy na budúce. V tomto príspevku by som sa s vami rád podelil o malé vylepšenie vzhľadu, ktoré je univerzálne použiteľné na všetky modely "Okuliarnikov" od Roca.

Hadice prívodu pieskovania sú súčasťou každej lokomotívy či motorového vozu a dotvárajú typický vzhľad podvozkových častí hnacích koľajových vozidiel. Zvyčajne bývajú nejakým spôsobom spracované aj u sériových modelov, no samozrejme s určitými technickými limitmi, keďže zásobník piesku je často v ráme lokomotívy a hadica ústi až pod nápravu. Spracovanie v zhode s predlohou je tak problematické. Pri "Okuliarnikoch" sa však výrobca týmto problémom nezaťažoval a pre istotu tam nedal po hadiciach ani náznak. Aspoň, že je do podvozkov zapracovaný nábeh rýchlomeru, ale aj jeho kábel končí nad podvozkom. Toto ukončenie je samozrejme podriadené funkčnosti, aby mal podvozok dostatočný a neobmedzený výkyv pri prechádzaní oblúkov malých polomerov.

Uvažoval som teda na spôsobom ako tieto časti spracovať a docieliť tak vzhľadu približujúceho sa skutočnosti. Použitie tenkej bužírky sa ukázalo ako správne rozhodnutie, no nájsť vhodnú hrúbku bol už trochu väčší problém. V elektrosúčiastkach som nepochodil, tak som skúsil predajňu PC komponentov. Potešili ma nie len tým, že vodiče mali, ale aj tým, že mi ich dali zdarma. Boli to mäkké lankové vodiče z nejakého staršieho počítača. Aj keď boli pomerne mäkké, lanko som z bužírky vytiahol. Predsa len, ku každému podvozku budú pripojené 4 bužírky. Nechcel som, aby podvozok natoľko stuhol, že bude lokomotívu napr. na výhybkách vykoľajovať. Prázdna bužírka tak bola ešte mäkšia, avšak s vlastným tvarom. Jej koncové časti (asi 6 mm od vyústenia pri kolese) som sa rozhodol spevniť použitím tenkého mosadzného drôtu. Ten bol zasunutý tak, aby vôbec netrčal.

Vystuženie konca bužírky a prispôsobenie do potrebného tvaru.

Druhý problém bol v uchytení bužírky k rámu podvozku. Len samotné prilepenie neprichádzalo do úvahy, keďže malé styčné plochy neposkytnú dostatočnú pevnosť ani v prípade kvalitných lepidiel. Našťastie sú plastové časti masiek pomerne mohutne spracované a dá sa vyvŕtať malý otvor cez spodnú časť imitácie uchytenia brzdového špalíku. Toto riešenie samozrejme nezodpovedá realite, ale pre modelové spracovanie je celkom vhodné. Vystužená bužírka sa po prestrčení dotvaruje a na mieste zafixuje malým množstvom sekundového lepidla.

Uchytenie bužírky o masku podvozku.

Nasledovalo vyriešiť uchytenie bužírok k rámu lokomotívy v miestach vyústenia zásobníkov piesku. Uchytenie bolo nutné vymyslieť tak, aby bolo možné v prípade „vyväzovacej opravy“  podvozok demontovať bez poškodenia bužírok. Riešenie opäť ponúkol tvrdý mosadzný drôt. Z neho som vytvoril malé kolíky, na ktoré boli bužírky neskôr nasunuté. Jeho väčší priemer zabezpečoval potrebný odpor, aby bužírka svojvoľne nesklzávala. Pri umiestnení v oblasti pluhov to šlo hladko. Hneď vedľa uchytenia pluhu som navŕtal otvory s priemerom drôtu. Drôt bol po osadení fixnutý sekundovým lepidlom.

Kolík z mosadzného drôtu pripravený na nasunutie bužírky.

Horšie to už bolo na strane palivovej nádrže. Lokomotívy radu 754 majú zásobníky piesku umiestnené pod hlavným rámom, vedľa vzduchojemov. Zásobník je pomerne realisticky spracovaný. To platí aj pre jeho spodnú časť, kde kovová armatúra sypača prechádza do hadice, aj keď charakteristické otočené „kolienko“ tu chýba. Drôt bolo nutné osadiť aj v týchto tenkých partiách. Vŕtanie tu bola hra s nervami, no nakoniec sa to celkom podarilo na všetkých štyroch zásobníkoch.

Zásobníky piesku pripravené na osadenie.

Potom to už nabralo spád. Po osadení podvozkov na svoje miesto bolo už len potrebné prispôsobiť dĺžku samotných hadíc a nasunúť ich na pripravené mosadzné kolíky. Výsledný tvar hadice je v porovnaní s reálom samozrejme trochu odlišný. Model potrebuje pri prechádzaní spomínaných menších polomerov väčší výkyv otáčania podvozkov. Z toho dôvodu sú aj hadice dlhšie a nemajú taký priamy tvar ako na skutočnej lokomotíve.

Podvozok osadený, hadice nasunuté. Zostáva ešte jedna - vpravo dole.

Po kompletnom osadení a vyskúšaní bolo ešte nutné hadice nafarbiť matným čiernym odtieňom. Hadice tak boli hotové. Posmelený úspechom vŕtania do pieskovačov som sa rozhodol zreálniť aj nábeh spomínaného rýchlomeru. Materiálová voľba padla na tenký drôt z medenej cievky, ktorý je dostatočne mäkký, aby neznižoval pohyblivosť hadicami spevneného podvozku. Pôvodný "kábel" som odrezal a na jeho mieste vyvŕtal malý otvor, kde bol následne prilepený drôt. Druhý otvor bolo nutné vyvŕtať na kovovom ráme lokomotívy, presne v strede za "kockou" (súčasť odliatku skrine modelu) do ktorej kábel v reály ústi. Podarilo sa aj toto, avšak za cenu zlomeného vrtáku. Buďte preto opatrní. Opäť náter na čierno, a kryt pri ložiskách dostal malú dávku červenej. Výsledok posúďte sami :)

Pohľad na podvozok s hadicami a novým nábehom rýchlomeru.

Detail nábehu rýchlomeru.

Celkový bočný vizuál "Renátky" s novými hadicami pieskovania.