štvrtok 24. novembra 2016

T448 0663 - úprava vlečkového "Kocúra" od MTB

Rušne radu T448.0, resp 740 sú pre mňa osobne špecifickým synonymom vlečkového posunu. Pamätám si totiž z detstva, ako sa tento stroj, v službe vtedy ešte štátneho podniku Biotika Slovenská Ľupča, objavoval na ľupčianskej stanici. O to viac som sa potešil, keď sa ku mne dostal na úpravu model tohto stroja, z limitovanej edície od firmy MTB.

Hneď na úvod je potrebné povedať, že ide len o farebnú mutáciu štandardného "Kocúra" T448/740 od MTB. O týchto modeloch (ako aj o modeloch MTB celkovo, obzvlášť v mierke H0) sa už toho popísalo naozaj dosť (najmä v negatívnom zmysle), no neodpustím si malé zhrnutie mojich dojmov. Model na mňa nepôsobil nejako výrazne zle. Vytkol by som však kvalitu povrchovej úpravy. Pôvodná farba bola na môj vkus až príliš lesklá a pôsobila, že je na model nanesená v zbytočne hrubej vrstve. Žlté pásy na čelách mali zjavné plastické olemovanie po maskovaní a na streche som dokonca v laku objavil nepatrný odtlačok prstu. Kvalita tampónovej potlače taktiež nezabodovala, keďže na podvozkoch som si symbolové šípky rázvoru viac-menej domýšľal a údaj o objeme palivovej nádrže bol natlačené rozmazane, resp. zdvojene. Jazdné vlastnosti som netestoval, osobne však oceňujem prípravu na digitál v rozhraní Plux22, čo má v porovnaní s 8 PIN-mi určite budúcnosť a ďalšie technické riešenia ako integrovaný reproduktor či pribalenú kompletnú bandážovanú nápravu na prípadnú výmenu. Modely MTB v porovnaní s konkurenciou pritom nie sú nijak lacné, skôr naopak. Cez to všetko firme MTB fandím a som rád, že je tu "domáci" výrobca, ktorý rozširuje celkovú ponuku fabrických modelov našich tratí o ktorej sme mohli pred pár rokmi naozaj len snívať. Samozrejme, môžeme sa baviť o rôznych kvalitatívnych úrovniach, ale pre modelára, ktorý si napríklad pri tomto konkrétnom rušni netrúfa na stavbu z leptu (ktorá vždy môže skončiť podstatne horšie než tento model so všetkými nedostatkami) je jeho kúpa vhodné riešenie. Samozrejme, je tu ešte možnosť stavby T448/740 z odliatku, ale tam bude kvalita finálneho výstupu pri všetkom úsilí asi najnižšia. Osobne by som uvítal, keby výrobca MTB ponúkal pri svojich modeloch aj cenovo zvýhodnené polostavebnice bez povrchovej úpravy. Spomínam si, že pri "Bardotkách" to tak bolo (v ponuke aj vo verzii "albín"), no zrejme sa to výrobcovi finančne nevyplatilo.

Model pred úpravou - ako čerstvo vybehnutý z výrobného areálu ČKD :)

Nedostatky popisov - zdvojený popis na nádrži...
... a chatrná symbolika na maskách podvozkov.
Čo sa týka nejakej "upgrade friendly" úrovne modelu, v zmysle náročnosti na rozoberanie jednotlivých dielov, tak model zostal kdesi na pol ceste. V tomto smere je situácia ideálna, keď sa dá model úplne rozobrať pomocou skrutiek a rôznych ľahko dostupných "zácvakov", s úplnou absenciou lepenia. Pojazd ako taký som nerozoberal, no masky podvozkov šli pomerne ľahko dole (nastoknuté na podvozky bez nutnosti rozoberať celý podvozok ako napr. pri "Okuliarniku" od Roco) a pluhy boli chytené na skrutkách. Zábradlie bolo nastoknuté do kovového rámu a dalo sa pomerne ľahko demontovať. Navyše je z pružného plastu, čo je v tomto smere maximálne vyhovujúce a nehrozí jeho prasknutie či deformácia. Pri "skrini" rušňa to šlo len po kabínu, ktorá je k "nosovej časti" z oboch strán pevne prilepená, čo znemožňuje aj reálny prístup k demontáži zasklenia. Prasknutie plastu som určite nechcel riskovať, tak prišlo na rad kompletné detailné vymaskovanie všetkých presklených častí. Proti neželanému podfúknutiu farieb som prelepil tieto časti aj z vnútornej strany "skrine" modelu. V danom kontexte je zaujímavé riešenie uchytenie samotnej skrine na ráme modelu - pomocou kovovej spony na dne palivovej nádrže. Na sériovo vyrábaný model mi to prišlo možno trochu neštandardné, no je to efektné a funkčné. "Skriňa" rušňa má tak zo spodnej strany celkom veľký výbežok, za ktorý sa dá pri práci dobre pridržiavať.

Poďme ale k samotnej úprave. Zadanie bolo jasné, vytvoriť model čo najvernejší k originálnemu vlečkovému stroju, ktorý brázdi koľaje vlečky elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch s tým, že fotodokumentácia bude dodaná. Necítim sa byť nejaký špecialista na patinu, no určite mi dá každý za pravdu, že fotografie reálneho objektu (vozidla, budovy atď.), ktorého model má byť patinovaný je jednoducho nevyhnutnosť a zároveň aj isté uľahčenie práce.

Predloha modelu - T448 0663 Slovenských elektrární obsluhujúca vlečku Nováckej elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch.
Bolo tak celkovo nutné farebne doladiť pár detailov, na mieru vyrobiť niekoľko popisov a samozrejme logo Slovenských elektrární, ako aj leptané tabuľky s číslom rušňa. Model sa od reálneho stroja v niektorých detailoch líšil. Išlo najmä o usporiadanie vetracích mriežok na kapote či odlišné riešenie súčastí chladenia na streche (model má na streche žalúzie). S tým sa teda robiť veľa nedalo. Hlavné priblíženie k realite však malo byť prostredníctvom charakteristickej patiny.
Zvolil som 2 základné techniky - nanášanie farby pomocou airbrushu a nanášanie suchých pigmentov pomocou kráľa nástrojov na patinovanie, ktorým je vatová tyčinka alebo po česky uchošťouch :) Čo sa týka farebných odtieňov, využil som sadu Rust  (SPG03) od Lifecolor, ktoré na svojich stránkach odporúča aj modelársky guru mnitka. Uvedená sada obsahuje 3 odtiene hrdze v forme akrylových farieb, ako aj suchých pigmentov. Ďalej som použil bežné veci ako čierna matná Revell-ka či na brúsnom papieri "strúhaný" prach z čiernej kriedy. Pred samotným nanášaním farieb a pigmentov bolo nutné model odmastiť (použitý technický benzín) a farebne upraviť vybrané časti. Červenobiela šachovnica na pluhoch musela byť prekrytá a hrany schodíkov dostali žltý lem (odporúčam lakový popisovač Edding 750). Následne som začal v jemných vrstvách nanášať zriedenú farbu Lifecolor, odtieň UA 907 (Burned rust) imitujúc spád prachových a hlavne hrdzavých častíc, ktoré sa hromadia najmä na všetkých vodorovných plochách, teda na streche, výstupkoch "skrine" a na ráme (tzv. ochozoch) rušňa. Nanášaním farby boli zasiahnuté aj madlá v čelných častiach. Niektorá z nich bolo následne nutné jemne začistiť, čo malo imitovať ich časté používanie. Okolie výfuku na streche bolo ešte doladené airbrushom s čiernou matnou Revell-kou.

Strešné partie reálnej predlohy a na 87 násobnej zmenšenine :)
Horizontálne plochy reprezentuje ešte dominantný "ochoz" okolo celého rušňa, ktorý bolo po prvotnom poprašku potrebné taktiež ešte doladiť. Pôvodný svetlo šedý náter bol takmer úplne prekrytý tmavohnedým odtieňom. Na fotografii predlohy sú však zjavné olejové škvrny v blízkosti uloženia motora, či svetlejšie odtiene hrdzavých nánosov na opačnej strane a v blízkosti žalúzií chladenia. Išlo teda opäť o aplikáciu čiernej Revell-ky (efekt začiernenia) s následným zatieraním prostredníctvom lesklého laku Tamya, čo vytvorilo mastný efekt olejových škvŕn. Obdobne bol vytvorený aj efekt zatečenia na palivovej nádrži. Na ostatné časti "ochozu" boli jemným štetcom nanášané suché pigmenty Lifecolor v odieňoch PG 108 (Oxidation state) a PG 109 (Weathering marks).

Originál, model počas úpravy a vo finále.
Presunieme sa k zvislým plochám.V tomto prípade išlo o podstatne menšie "zašpinenie". Je nutné zamerať sa na miesta, kde sa to môže usadzovať so stále citeľným smerom stekania vody. Navyše všetky plochy by mali mať oproti pôvodnému stavu takpovediac ošumelejší vzhľad. Bežne sa tento efekt docieľuje nástrekom tzv. filtrov, osobne som však zvolil iný postup. Išlo čiste o nanášanie suchého pigmentu PG 107 (Eroding burned rust) od Lifecolor. Ide o nesmierne jemné prachové pigmenty, ktoré prilínajú aj k lesklým povrchom. Pomocou štetca a stierania vatovou tyčinkou som vytváral požadovanú úroveň zašpinenia. Stieraním pigmenty zanášame do rôznych zárezov a vybratí, na rôzne výstupky, no je ich možné rozotrieť aj po hladkých povrchoch. Túto metódu možno odporučiť aj pre začiatočníkov. V prípade pochybenia stačí pigmentovanú plochu navlhčiť a utrieť či celý model umyť vodou. To smeruje ku skutočnosti, že takto pigmentovaný model (ak sme s výsledkom spokojní) je nutné následne stabilizovať, proti neželaným oterom, čo vyriešime nástrekom jednej či dvoch tenkých vrstiev matného, prípadne polomatného laku. Pigmentované plochy pri tom nepatrne stmavnú. Takýmto spôsobom som upravil boky "skrine", ako aj bočné časti rámu rušňa.
U tohto modelu boli problémové plochy najmä imitácie vetracích mriežok na bokoch "skrine". Ich plastičnosť sa dosť strácala (zrejme v dôsledku hrubej vrstvy prvotného nástreku modelu) a ich "zapatinovanie" tak bolo pomerne problematické.
 
Predloha - charakteristický hrdzavo-hnedý prach sadá na všetky výstupky, no vytvára povlak aj na hladkých zvislých plochách.
Problémové vetracie mriežky ...

... kabína a jej "okolie"...
... celkový pohľad.
Ešte spomeniem úpravu masiek podvozkov a pluhov, ako samostatne demontovaných častí. U masiek podvozkov som dal pôvodný chabý tamponprintový odtlačok o šírke rázvoru dole a nahradil som ho na mieru vyrobeným decalom, s údajom o rázvore vrátane označenia podvozku s číslom rušňa. Naneseniu decalu predchádzalo natretie imitácie gumo-kovových stĺpikov na čierno a vyššie popisované techniky patinovania zavŕšené lakovou fixáciou. V porovnaní s predlohou mohla byť  úroveň celkového zašpinenia možno o trochu vyššia. Pluhy boli patinované len pomocou airbrushu s odtieňom UA 907 (Burned rust) od Lifecolor. Pôvodné zábradlie bolo dosť lesklé, šlo teda streknúť na matno s pokusom o naznačenie odrenín na častiach zábradlia v okolí schodíkov.
Upravené masky podvozkov a pluhy demontované ...
... a osadené.
Doplnenie popisov pomocou decalu spočívalo v usadení malých nápisov na spodnej strane kabíny, v doplnení výstrah pred elektrickým napätím, no najmä v doplnení loga dopravcu, teda Slovenských elektrární. Logo som musel najskôr sám graficky navrhnúť a veľkostne parametrizovať s využitím programového prostredia Adobe Photoshop. Následne som to spolu s ostatnými podkladmi zaslal modelárskemu kolegovi Honzovi Rosenauerovi, ktorý sa postaral o doplnenie podkladov a tlač decalu v štandardne špičkovej kvalite. V kontexte nanášania decalov je nutné upozorniť, že boli umiestňované až po hlavnej fáze patinovania, teda na patinovaný a prelakovaný model. Až následne boli decaly jemne zašpinené (najmä logo dopravcu na čele rušňa) a samozrejme prelakované. Ak by boli decaly nanesené pred patinovaním, pri práci s pigmentami by dochádzalo k zvýrazňovaniu a neželanému olemovaniu nosnej vrstvy, resp. fólie decalu.
K dotvoreniu výsledného vzhľadu samozrejme nesmeli chýbať tabuľky s reálnym číslom rušňa, ktoré vyrobil pán Banko. Pri leptaných tabuľkách ešte spomeniem osadenie pribalených výrobných štítkov a loga ČKD. To však bolo potrebné farebne upraviť, keďže bolo na červenom, nie na modrom podklade. Od oka som namiešal modrý odtieň zodpovedajúci približne farbe rušňa, strekol tým leptané logá a po zaschnutí prebrúsil jemným brúsnym papierom (zrnitosť 2000), čím vzniklo logo na modrom podklade. So štandardných doplnkov boli na model ešte osadené súčasti ťažného ústrojenstva, ktoré bolo nutné farebne upraviť a jemne zapatinovať, aby spadali do vzhľadového konceptu rušňa. Zároveň boli vzduchové hadice skrátené, keďže rušeň bude nasadený v aktívnej posunovacej službe v blízkosti pôsobenia svojho reálneho vzoru :)
Na záver prikladám ešte pár celkových záberov na dokončený model.








utorok 10. mája 2016

Slovenský Eurorunner v H0 - ER 20 009 MRCE

Liberalizácia trhu nákladnej železničnej dopravy so sebou na koľaje priniesla rôznych súkromných dopravcov, ktorí svojimi vozidlami pomerne zaujímavo spestrili slovenské trate. Keďže železničné modelárstvo by malo čo najvernejšie zobrazovať stav na železnici v danej dobe (epoche), pre modelárov súčasnej epochy je vhodné reflektovať aj túto skutočnosť. Niekedy k tomu netreba veľa a postačí aj obyčajný sériovo vyrábaný zahraničný model :)

Rušeň typu ER 20 (Eurorunner alebo z pôvodného konceptu SIEMENSu pre OBB zvaný aj Herkules) križuje európske trate už niekoľko rokov a stal sa súčasťou "flotily" viacerých národných či súkromných dopravcov. Pokiaľ nie ste až tak majetný :) môžete si rušeň aj dlhodobo prenajať od viacerých spoločností. Jednou z nich je aj spoločnosť MRCE Dispolok. Dizajnéri pracujúci pre túto firmu návrhom náteru ešte zvýraznili veľmi podarenú prácu kolegov zo SIEMENSu a výsledkom je atraktívny čierny vzhľad rušňa, ktorý je v dizajne koľajových vozidiel bežnej stavby určite posunom a zaujme aj čisto laickú verejnosť. Samozrejme, že nehovorím o nejakej novinke a tento rušeň nie je jediným strojom tohto typu na našich tratiach. Rušne tohto typu sa u nás objavovali najskôr vo farbách OBB v zachádzkach z Viedne, neskôr bol známy prenájom spoločnosťou BRKS (logo BRKS niesol rušeň vo farbách spoločnosti Siemens Dispolok, ktorá sa neskôr stala súčasťou spoločnosti MRCE Dispolok Ltd.). V spomínanom čiernom dizajne MRCE ho možno na našich tratiach zhliadnuť asi od roku 2008.

ER 20-009 Express Rail, 6.10.2011 (foto by kovko - http://www.zeleznicny.net)
Jedným z Eurorunnerov, ktorý sa na Slovensko dostal je aj ER 20 009 od MRCE Dispolok, ktorý doplnil svojho predchodcu ER 20 005. Tieto rušne boli v nájme u viacerých spoločností, no asi  najdlhšie trvajúci nájom je u spoločnosti Express Rail. Dlhodobý prenájom zrejme minulý rok vyústil do odkúpenia, výraznejšej zmeny vzhľadu, ako aj značenia rušňa. Logá prenajímateľa MRCE boli odstránené, na bočnice bolo doplnené veľké logo Express Group a rušeň bol preznačený na rad 761, s konkrétnym číslom 761.101-5, ktoré bolo doplnená na čelá a boky rámu.

761.101-5 (ER 20 009) neďaleko Hornej Štubne (Foto by Rudynko - http://www.railtrains.sk)

streda 27. apríla 2016

Úprava T478.1 ČSD Roco v "unifiku"

Nepatrím k veľkým fanúšikom unifikovaných náterov dôb minulých, no červeno-šedý náter z prelomu 70. a 80. rokov minulého storočia tejto mašine vcelku sekol. Keď sa mi dostal do rúk model Roco 72928, bol tento môj pocit umocnený. "Bardotka" pôsobí veľmi elegantne a model je podľa mňa celkovo podarený. Samozrejme, vždy sa dá niečo vylepšiť (rovnako aj zhoršiť), tak som uvažoval kam tento model posunúť. 
Modely som mal k dispozícii 2, ako prvá tak na rad prišla zmena inventárneho čísla. Napadlo mi, že s pôvodným modelom tak môže vzniknúť pekná dvojička, ideálna na čelo rýchlika (aj keď v takomto nasadení tieto stroje asi nedominovali), či uceleného nákladného vlaku, ktorá však bude v detailoch pekne odlíšiteľná. Ako vzorový model bol podľa dobovej fotodokumentácie vybraný stroj T478.1015.

T478.1015 opúšťa zastávku Praha - Modřany dňa 21.4.1984 (foto by Miroslav Fógl - http://lokomotivy.net)
Tento rušeň nosil svoje pôvodné označenie na smaltovaných tabuľkách, klasická objednávka leptaných tabuliek tak nebola možná. Nasledovala teda vlastná výroba, kedy som oprášil techniku, ktorú som použil posledne ešte asi počas mojich gymnaziálnych čias. Ako nosný bol použitý mosadzný plech o hrúbke 0,1 mm, vystrihnutý na mieru. Ten bol prebrúsený, odmastený a následne farebne upravený na červeno. Samotný text označenia bol na tabuľku aplikovaný vo forme na mieru vyrobeného decalu. Použitím usadzovacieho roztoku od Agamy (Tensol) a následným ochranným fixnutím pomocou laku od Tamiya bol dosiahnutý výsledok zrovnateľný s technlógiou tampónovej tlače. Navyše, tabuľky, čo k modelu pribalilo Roco sú akýsi "miš-maš". Vyzerajú ako smaltované (biela potlač), no sú zároveň odlievané (znaky a orámovanie je vypuklé). Pre imitáciu smaltovanej tabule je preto vhodnejšia plochá tabuľka - bez vystúpených znakov či orámovania. Na koniec zostávalo ešte odstránenie pôvodného označenia T478.1 z masiek podvozkov pomocou riedidla Revell.

Z prava: surové mosadzené tabuľky, následne ofarbené a neskôr doplnené decalom. A pôvodné tabuľky od Roca.

nedeľa 15. novembra 2015

Ďalšie celočervené Ypsilony pre ZSSK

Pod týmto titulkom, ktorý vyzerá ako nevydarená propagácia zo Železničných ozvien si vám dovoľujem predstaviť ďalšie verzie celočervených vozov typu Y v službách nášho národného dopravcu. Ide o už zmieňovanú úpravu pôvodných vozov ČD. V tomto prípade išlo o úpravu všetkých základných typov - pôvodné B, ex A ako aj BDs so služobným oddielom. Iný koncept ponúka skvelý modelár Petr Hanko na svojej stránke Modelového sklípku, kde popisuje vytvorenie celočerveného vozu odstránením pásov z "Adidas" prevedenia.
Tieto vozy sa v reále stále objavujú, aj keď už s pribúdajúcimi nánosmi hrdzavého prachu a blednúcim lakom bez lesku. Ide o bezkonkurenčne "transepochálne" prevedenie, keďže jazdili v spoločnosti spomenutých "Adidasov", ako aj v spoločnosti korporátnych "Blonski" farieb, a to s nápisom Železničná spoločnosť a.s., ako aj Železničná spoločnosť Slovensko. Je preto na škodu, že na uvedené prevedenie vozov stále nezareagoval žiadny sériový výrobca modelov.
Koženkové "Béčka" sú tak trochu nesmrteľnou súčasťou našich tratí. Čo oko modelára/zberateľa poteší, to žiaľ cestujúcu verejnosť asi dvakrát nenadchne :) Tu je teda pár záberov:

 
 
 
 
 

pondelok 13. októbra 2014

H0-models už aj na Facebook-u

V septembri 2014 bola založená podstránka na sociálnej sieti Facebook, ktorej cieľom je prinášať rýchle reporty, stručné info o momentálne rozpracovaných a pripravovaných projektoch, či rôzne ďalšie aktuality a zaujímavé odkazy. Pridajte sa k nám, tešíme sa na Váš "like" :)

streda 18. júna 2014

555.0 ČSD

Je to už pár mesiacov, čo dal jeden môj dobrý kamarát pristaviť do našich dielní veľmi zaujímavý model od firmy Roco (kat. číslo 62278). Bola to v podstate pre české a slovenské trate (modelové aj skutočné) stará známa lokomotíva BR 52, u ČSD označovaná ako 555.0. Tento typ parného rušňa sa s malými obmenami vyrábal vo viacerých lokomotívkach v Európe, ako aj v "našej" Škodovke. Lokomotíva bola obrazom vojnového materiálového nedostatku. Jej konštrukcia neobsahovala nič naviac a tender bol konštruovaný na báze cisternového vozu. Tento model však predstavoval jej vojenskú variantu vtedajších ríšskych dráh  (DRG) so stredne šedou kamuflážou. Napadla nás však pacifistická myšlienka prestavby modelu na lokomotívu, ktorá bude slúžiť u Československých štátnych dráh. Výsledkom mal byť model, ktorý vhodne doplní sériovo vyrábanú flotilu modelov tohto typu v prevedení ČSD.
Došlo tak k rozobraniu modelu na "šialených" 88 dielov, ktoré bolo nutné dôkladne odmastiť. Nasledoval dvojnásobný nástrek prevažne čiernou farbou, aplikácia decalu od Parostroja a záverečný dvojitý nástrek polomatným lakom. Výsledný vzhľad bol doladený leptanými doplnkami od Detailu. Kým viaceré z predchádzajúcich príspevkov boli len naozaj "jednohubky" vhodné aj pre začínajúcich modelárov, k takejto (aj keď v zásade jednoduchej) úprave je vhodné pristupovať s určitým rešpektom. Najmä rozoberanie pojazdu (rozvod ojníc a spojníc) je vzhľadom na početnosť a poradie dielov pomerne náročné. Univerzálna rada však znie - robiť fotodokumentáciu prakticky pred každým krokom rozoberania a samozrejme nič nestratiť :) Myslím, že výsledok stojí za to :)

Pôvodný vzhľad modelu Roco 62278 (BR 52 1413 DRG)
 
Vzhľad modelu po úprave - 555.064 + 930.246 v ranných slnečných lúčoch :)

nedeľa 13. apríla 2014

753 220-3 z depa Brezno

Uvedená úprava je viac-menej len takou jednohubkou bez nejakých sofistikovaných postupov a je preto vhodná aj pre modelárov, ktorí s personalizáciou fabrických modelov len začínajú. Ide o preznačenie modelu 753 od firmy Roco v pôvodnom prevedení ČD, na rušeň pre nákladnú dopravu v prevedení slovenského národného dopravcu, z obdobia pred vznikom samostatnej spoločnosti ZSSK Cargo. Model po úprave teda nesie na čelách oranžové logo súčasnej ZSSK a na bokoch skrine je toto logo biele s doplneným nápisom Železničná spoločnosť a.s. Jednoduchosť prác spočíva najmä v tom, že nie je potrebná výraznejšia úprava farebného prevedenia modelu, ktorá zhruba zodpovedá vybranej predlohe rušňa 753 220-3, ktorý v uvedenom období slúžil v depe Brezno.

Samotnej "výmene" loga predchádzalo odstránenie čierneho loga ČD. Tu sa vhodne osvedčilo riedidlo syntetických farieb Rewell, ktorým je možné pomocou vatovej tyčinky pôvodné logo zotrieť bez výraznejšieho trenia a bez toho, aby došlo k akémukoľvek poškodeniu podkladovej farby. Nové logá boli vyrobené na mieru v podobe decalu. Umiestnené boli pomocou usadzovacích roztokov s úmyslom docieliť úplné priľnutie, ako pri úprave vozu "Y" ZSSK. Pre dosiahnutie požadovaného výsledku bola skriňa modelu následne 2x streknutá polomatným lakom, ktorý zabezpečil potrebné splynutie decalu s povrchom modelu.
Pohľad na čelo osadené plným pluhom a doplnkami, novým logom a číslom rušňa.