Keď sme si v minulom príspevku predstavili pár typov na úpravu vozov "Y", bolo by vhodné k nim zapriahnuť aj nejakú farebne zladenú lokomotívu. Model prvého "Okuliarnika" od Roca vo farebnom prevedení "Blonski" je na svete už nejaký ten rok a dopĺňa nejednu slovenskú zbierku. Mať doma model rušňa, ktorý Vám možno práve teraz hučí za oknami, je totiž cieľom asi väčšiny modelárov. Malé nedostatky rakúsko-nemeckých Ing.-ošov jemne doplnené prácou čínskeho ľudu však priniesli do vienka aj tomuto modelu niekoľko chybičiek. To však nemení nič na tom, že lokomotíva je najmä pre svoje aktuálne prevedenie v korporátnych farbách Železničnej spoločnosti Slovensko na trhu značne žiadaným, aj keď už dávno vypredaným artiklom.V tomto článku si teda ukážeme pár jednoduchých tipov na vylepšenie vzhľadu tohto modelu.
Model Roco (katalógové číslo 62922, resp. zvuková verzia 62923) bol vybavený leptanými tabuľkami s možnosťou vytvorenia dvoch prevedení rušňa, konkrétne 754 004-0 alebo 754 036-2. Práve druhá menovaná mašina obdržala v reále neskôr, po nástreku do farebnej škály "Blonski" aj umelecky poňaté meno Víchrica, ktoré bolo možné vidieť na bokoch rušňa. Detailné "obtisky" tejto verzie rušňa 754 obsahujúce okrem iného uvedený nápis "Víchrica" spracovali aj páni od
parostroja. Rozhodnutie teda padlo práve na toto prevedenie.
Nedostatkom, ktorý pri prvom pohľade azda najviac bije do očí sú neúmerne vytŕčajúce madlá na bokoch skrine rušňa. Túto vizuálnu vadu naviac zosilňuje nevhodný polomer ich ohybu. Riešenia sú v podstate dve. Prvým, pracnejším je úplná výmena madiel za nové, svojpomocne vyrobené. Druhé riešenie možno ozačiť ako kompromisné a spočíva v skrátení jestvujúcich madiel. Ich hlbšie zapustenie trochu primaskuje i nevhodný polomer zahnutia. Je vhodné madlá reálne skrátiť, nie ich len zapustiť hlbšie do skrine modelu. Zapustenie by totiž mohlo spôsobovať problém pri rozoberaní lokomotívy, vytláčať zasklenie kabíny a pod., keďže takto zapustené madlá vytŕčajú do vnútra modelu. Vzhľadom k tomu, že ide o veľmi tvrdý drôt, odporúčam použiť kvalitné kliešte, prípadne z madiel trochu odbrúsiť. Takto je vhodné upraviť madlá aj na streche, výstupe na kapotu, ako aj na čelnej časti rámu.
 |
| Pôvodné neskrátené madlá. |
Ďalšia zbytočná chyba vzhľadu je striebristé až zrkadlovité orámovanie čelných a bočných okrúhlych okien. Tu sa ponúka opäť veľmi jednoduché riešenie. Rámy je po predchádzajúcom odmastení vhodné pretrieť čiernym nezmazateľným popisovačom. Nie je však dobré použiť bežnú "centropenku", ktorá nemusí lem dostatočne prekryť a hlavne má nevhodný medený odlesk.
V súvislosti s čelnými oknami je vhodné pripomenúť, že rušeň 754 036-2 v reále neskôr dostal biele orámovanie skrine v oblasti čelných okien, ktoré je pre "okuliarniky" charakteristické. O realizácii tejto úpravy na modely však niekedy na budúce :)
 |
| Upravené a pôvodné bočné okná. |
Treticu najnápadnejších chýb uzatvárajú podvozky bez povrchovej úpravy, teda len vo farbe plastu a bez potrebných popisov (aspoň údaj o rázvore osí by bol vhodný). Celý podvozok bolo nutné najskôr z lokomotívy vyviazať, rozobrať a dané diely dôkladne odmastiť. Všetky diely podvozku sú do seba len nakliknuté, čo je dobre premyslené riešenie. Vďaka rozdielne veľkým otvorom na ráme ich nemožno zmontovať opačne. Ďalej už bol potrebný airbrush a matná rewellka 32 177 (RAL 7012), ktorá sa osvedčila pri obdobnej úprave podvozkov na
voze "Y". Potom nasledovala vrstva lesklého laku, nanesenie "obtisku" s číslom lokomotívy, podvozku a údajom o rázvore, a finálne streknutie matným lakom, ktorý nosnú fóliu "obtisku" vhodne zamaskoval. Kozmetickú úpravu absolvoval aj náhon rýchlomeru, ako aj imitácia gumo-kovových stĺpikov uloženia skrine. Ďalšie vylepšenie vzhľadu podvozkov je možné realizovať doplnením hadíc pieskovania a úpravou náhonu rýchlomeru, ktorá bola realizovaná v rámci vylepšenia vzhľadu
Renátky (754 055-2).
 |
| Upravený a pôvodný podvozok |
Malou úpravou prešli aj čelné svetlá a hlavný reflektor modelu. Kým reflektor dostal len čierny lem imitujúci tesnenie jeho zasklenia, úprava svetiel bola trochu zložitejšia. Zásadný problém spočíval v tom, že pri tomto konkrétnom kuse (a zrejme aj pri iných) vytŕčalo zasklenie bielych svetiel von z rámu. Červené, teda koncové pozičné svetlá na tom neboli o nič lepšie, no zaoblenie zasklenia tento nedostatok trochu maskovalo. Orámovanie svetiel bolo taktiež v nevhodnej farbe rámu rušňa. Najskôr tak bolo nutné vybrať zasklenie svetiel. To spočívalo vo vytlačení zasklenia smerom von - z vnútra rámu. Je to práca pomerne nepohodlná a je nutné zabezpečiť potrebný protitlak, aby nedošlo k prasknutiu rámu. Zasklenie, resp. svetlovody sú v ráme totiž dosť "na tvrdo" zarazené. Obdobný postup bol použitý aj pri vyberaní svetlovodu hlavného reflektora, ktorý prechádza ponad interiér kabíny.
Po odstránení zasklenia boli pôvodné otvory jemne prehĺbené. Najskôr vrtákom priemeru 1,9 mm, následne bol použitý priemer 2,0 mm. Išlo naozaj len o veľmi plytké zavŕtanie ručnou vŕtačkou - asi len necelá jedna otáčka. Výsledné prehĺbenie tak nedosahovalo ani 1 mm (!). Orámovanie svetiel bolo potom vytiahnuté lakovým strieborným popisovačom, čím bol docielený výsledný efekt vzhľadu hliníka, ako je tomu v skutočnosti. Vybrané svetlovody boli pred ich vrátením ešte jemne zabrúsené po obvode, avšak len v ich druhej polovici a v miestach spojov formy, v ktorej boli odliate. Jemne som odbrúsil aj z koncových častí, kde boli vidieť stopy po odštiknutí svetlovodov z výliskovej kostry. Nasledovalo zasunutie svetlovodov do ich otvorov. Šli dovnútra trochu ľahšie (nie však natoľko aby svojvoľne vypadávali) a vďaka uvedenému prehĺbeniu zapadli podľa potreby trochu hlbšie. Pri pohľade z vnútra boli zatlačené svetlovody na úrovni konca dutín ktorými sú vedené. Nehrozili tak žiadne problémy pri nasadzovaní skrine modelu späť na kovový rám.
 |
| Olemovaný reflektor, čierne rámy okien a hliníkové orámovanie zapustených svetiel na ráme. Pohľad na "nemodelovú" stranu osadenú spriahlom. |
Vylepšením vzhľadu svetiel sa dostávame do kategórie tzv. vychytávkových úprav :) , medzi ktoré možno určite zaradiť aj výmenu pôvodných plastových sietí strešných ventilátorov. Tieto siete alebo skôr sitá sa na prvý pohľad nejavia až tak zle, aj keď sú opäť len vo farbe odlievacieho plastu s prímesou akýchsi drobných metalických trblietok, ktoré majú imitovať strieborný nástrek strechy. Ich hrubý vzhľad sa naplno zvýrazní pri porovnaní s leptaným ekvivalentom z produkcie
Bankovcov. Ich osadenie je veľmi jednoduché. Stačí odstrániť pôvodné plastové sitá a na ich miesto usadiť nové. Tie sú síce leptané na mieru pre "Okuliarniky" Roco (v ponuke sú aj pre "Okuliarniky" CS train), no je vhodné ich po celom obvode jemne zbrúsiť, aby do ventilačných šácht presne a ľahko (bez rizika deformácie) zapadli. Osadené sitá boli zo spodnej strany fixnuté sekundovým lepidlom a dostali povrchovú úpravu v odtieni Rewell 32 190, ktorý celkom dobre zapadá k odtieňu strechy. Rovnaký náter bol aplikovaný aj na trúby lokomotívy, ktoré boli taktiež v podobe rovnakého plastu bez povrchovej úpravy. Ide však opäť o kompromisné riešenie. Ideálne by si nový nástrek zaslúžila kompletne celá strecha so všetkými súčasťami. Tá "zrnitosť" metalízy, ktorú zvolilo Roco mi totiž trochu nesedí.
 |
| Leptané a pôvodné sitá, v opačnom poradí porovnanie po osadení na model. |
Podľa aktuálne platných medzinárodných noriem sú koľajové vozidlá označované reťazcom písmen a čísel, ktoré v sebe nesú kód krajiny, označenie vlastníka, typ vozidla atď. až po samotné inventárne číslo. Tento reťazec na rušni absentoval a keďže je pomerne výraznou súčasťou rámu, bolo ho nutné samozrejme doplniť.Výsledok po aplikácii zobrazuje obrázok nižšie, kde sú vidieť aj "kozmetické" úpravy kľučiek akumulátorových skríň a veka nádrže.
 |
| Doplnené označenie lokomotívy, nápis "Výchrica" spolu s osadenými leptanými tabuľkami (súčasť balenia modelu). |
Samozrejmosťou bolo streknutie imitácie strojovne, ktorá má od výroby doslova nepochopiteľne akúsi telovú farbu plastu. Išlo o aplikáciu tmavo-šedej farby, ktorá zhruba imituje zvyčajne svetlo-šedý náter strojovne spolu s prítmím v strojovni. Samozrejme je možné aplikovať detailnú patinu. Uvedená úprava bola len nevyhnutným základom.
 |
| Upravená farba imitácie strojovne. Na snímke je vidieť aj osadený digitálny dekodrér. |
Nasledovalo osadenie štandardných doplnkov dodávaných k modelu v podobe sady leptaných tabuliek s číslom rušňa, leptaných výrobných štítkov a plechových tabuliek s logom Železničnej spoločnosti Slovensko. Na jedno čelo bol osadený plný pluh s imitáciou reálneho spriahla a brzdových hadíc. Hadice boli taktiež mierne upravené. Roco dodáva k modelom svoju univerzálnu sadu hadíc, na ktorej sú hadice vylisované spolu s držiakom ich spojok (tenký hranol smerujúci od imitácie kohúta ku koncu zaoblenej hadice). Tento držiak je vhodné odstrániť a pred osadením hadicu miernym tlakom viac zaobliť, aby sa svojím koncom po osadení dotýkala pluhu, kde je v reále navarený držiak jej spojky. Kohúty a spojky hadíc je samozrejme dobré farebne doladiť žltou a červenou farbou. Táto farebná úprava bola realizovaná aj na kohúty skrátených hadíc na druhej strane rušňa, ktorá je osadená krátkym spriahlom Roco. K posledným záberom na mierne vylepšený model pripájam "Víchrici" v službách nového majiteľa prianie veľa úspešných výkonov bez porúch :)
Je to už pár mesiacov, čo dal jeden môj dobrý kamarát pristaviť do našich dielní veľmi zaujímavý model od firmy Roco (kat. číslo 62278). Bola to v podstate pre české a slovenské trate (modelové aj skutočné) stará známa lokomotíva BR 52, u ČSD označovaná ako 555.0. Tento typ parného rušňa sa s malými obmenami vyrábal vo viacerých lokomotívkach v Európe, ako aj v "našej" Škodovke. Lokomotíva bola obrazom vojnového materiálového nedostatku. Jej konštrukcia neobsahovala nič naviac a tender bol konštruovaný na báze cisternového vozu. Tento model však predstavoval jej vojenskú variantu vtedajších ríšskych dráh (DRG) so stredne šedou kamuflážou. Napadla nás však pacifistická myšlienka prestavby modelu na lokomotívu, ktorá bude slúžiť u Československých štátnych dráh. Výsledkom mal byť model, ktorý vhodne doplní sériovo vyrábanú flotilu modelov tohto typu v prevedení ČSD.
Uvedená úprava je viac-menej len takou jednohubkou bez nejakých sofistikovaných postupov a je preto vhodná aj pre modelárov, ktorí s personalizáciou fabrických modelov len začínajú. Ide o preznačenie modelu 753 od firmy Roco v pôvodnom prevedení ČD, na rušeň pre nákladnú dopravu v prevedení slovenského národného dopravcu, z obdobia pred vznikom samostatnej spoločnosti ZSSK Cargo. Model po úprave teda nesie na čelách oranžové logo súčasnej ZSSK a na bokoch skrine je toto logo biele s doplneným nápisom Železničná spoločnosť a.s. Jednoduchosť prác spočíva najmä v tom, že nie je potrebná výraznejšia úprava farebného prevedenia modelu, ktorá zhruba zodpovedá vybranej predlohe rušňa 753 220-3, ktorý v uvedenom období slúžil v depe Brezno.
V súčasnosti sa po našich tratiach preháňa ešte stále dosť vozov typu Y, ktoré nemajú korporátne farby
